Vzpomínky na Hobita

Pozdravujem všetkých competitive i casual fanúšikov kartových hier a herne Najáda! Dr. Magic prichádza, aby sa s vami podelil o dve veľké lásky svojho života: Tolkienovu tvorbu a hru Magic: The Gathering, ktorej set The Hobbit vstúpil do legálnej rotácie v auguste (srpnu) tohto roka a je ústredným bodom môjho nasledujúceho rozjímania na Najáda blogu.
 

Ako som už naznačil: celkom neočakávane k nám táto Universes Beyond sada zavítala v priebehu leta. Silná licencia dokáže vyrobiť vlastnú nákupnú sezónu aj tam, kde by obyčajný Magic set mal problém. Videli sme to pri Final Fantasy – Wizardi dokonca už vopred prispôsobili produktovú a turnajovú stratégiu tak, aby boli sady Universes Beyond legálne na Standarde. Zároveň sa tým podľa mňa vysvetľuje aj čoraz väčší význam predobjednávok. Pri bežnom Magic sete sa hype buduje postupne cez spoilery, nové mechaniky a kompetitívne karty. Wizardi môžu vidieť záujem dávno pred vydaním a podľa neho upravovať distribúciu a alokácie. Pri Edge of Eternities napríklad Hasbro riešilo zvýšenie prerelease alokácií už v polovici mája, zatiaľ čo samotný set vyšiel až na prelome júla a augusta.

Zároveň je pre Wizardov leto ideálne miesto pre veľký Universes Beyond set. Ak sú predaje klasického Magicu v lete slabšie, nedáva veľký zmysel páliť na toto obdobie ďalšiu inside sadu. Oveľa logickejšie je dať tam produkt so silnou externou licenciou, ktorý dokáže prekonať sezónny pokles záujmu, prilákať nových zákazníkov a zároveň vytvoriť rekordný objem predobjednávok.

Basic landy Stredozeme

Wizardi mali v sete The Hobbit, podľa mňa, paradoxne ťažšiu úlohu než pri pôvodnom Tales of Middle-earth. Tu je knižná predloha ďaleko kratšia, rozprávkovejšia a stručnejšia, takže dizajnéri museli pracovať i s drobnými detailmi, vedľajšími postavami, piesňami a samotným Tolkienovým jazykom. Niektoré karty a ságy fungujú ako samostatné fragmenty piesní a legiend.

Dokonca aj základné zeme nie sú len mana – full-art lands sledujú postup výpravy krajinou, takže aj pri vykladaní landov máme trocha pocit, že družina putuje ďalej a ďalej. Všetky basicy majú zároveň variáciu s úrovkom piesne. Každý takýto detail je malým odkazom na konkrétny moment, atmosféru alebo legendu – niečo, čo si fanúšik pri bežnom pohľade ani nemusí všimnúť, ale keď to objaví, začne kartu vnímať úplne inak.

A idem hneď v úvode chváliť: karty nečerpajú len z najznámejších scén. Siahajú aj po histórii Stredozeme, po starších príbehoch a po tom, čo sa v samotnom Hobitovi objaví len ako náznak. Práve tieto malé odkazy vytvárajú pocit, že svet nekončí na karte, ktorú sme práve potiahli.

Etablovaný koncept Universes Beyond je tentokrát plný trpaslíkov, pokladov, trolov a všadeprítomnej hávede a vedie nás na dobrodružstvo s Dr. Magicom tam, odkiaľ sa možno vôbec nevrátime – a ak áno, tak sa vrátime celkom zmenení.

Elfovia ako highlight sady

Elfovia sú podľa mňa jedným z najväčších príjemných prekvapení celej sady. A možno to najlepšie spočíva v tom, že sa ako rasa konečne zbavili nálepky „elfovia dávajú manu“. Ich hlavnú silu vidím v simic kombinácii prepojenia landfallu, enter efektov a budovania stále silnejšej armády. Každá ďalšia zem, každý nový elf a každé správne zahrané permanentné kúzlo môže spustiť ďalší efekt a postupne vytvoriť obrovskú hodnotu.

Thranduil, Sindarin Liege. Je relatívne lacný, dokáže pripraviť ďalšie land dropy a zároveň posilňuje všetkých ostatných elfov. Pri hratí landu nám generuje 1/1 tokena – takže jedna mechanika zároveň zvyšuje počet bytostí, podporuje landfall a ešte vytvorí build ďalších elfov.

Woodland Weavemaster odmeňuje príchod každého ďalšieho elfa a Mirkwood Meditator reaguje na prichádzajúce landy.

Elrond, Moon-Reader je podľa mňa jedna z najlepšie navrhnutých kariet celej sady – presne ten typ karty, ktorý na prvý pohľad nemusí vyzerať ako ten najexplozívnejší mythic, ale čím dlhšie sa nad ním zamýšľaš a testuješ ho, tým viac sa ti páči. A to je vlastne úplne Elrondovské – nevyhrá pozornosť silou, ale tým, koľko toho dokáže pochopiť a koľko možností ti postupne otvorí.

A čo taký Mirkwood Nurturer, ktorý umožňuje vracať permanenty na ruku, aby si ich mohol opäť zahrať a poriadne nasť oponenta? A všimli ste si prvú fejkovú elfskú fečku: Elven Passage?

Počas pobytu v Roklinke/Vododole/Imladrise/Rivendelli Elrond tiež spieva pieseň o dávnych udalostiach Stredozeme. Jej útržky siahajú hlboko do histórie Prvého veku, k časom Beleriandu, elfských kráľovstiev a dávnych vojen. Práve preto je Elrondova časť v Hobitovi taká zaujímavá: na chvíľu sa rozprávkovo dobrodružný príbeh Bilba a trpaslíkov otvorí smerom k obrovským legendám, ktoré Tolkien neskôr rozvinul v Silmarillione. Zatiaľ čo Bilbo rieši cestu k Osamelej hore, Elrond pripomína, že svet, ktorým práve prechádzajú, je plný pozostatkov dávno stratených kráľovstiev, hrdinov a tragédií. Kým trpaslíci v tejto sade stavajú na zbraniach, equipmentoch a pokladoch, elfovia čerpajú silu zo samotnej krajiny.

Najväčšou bombou bolo pre mňa precitnutie, že v sade, kde majú byť trpaslíci hlavnými hrdinami, sa tak možno trochu prekvapivo stávajú elfovia jednou z najlepšie navrhnutých frakcií. A možno aj jedinou z tých, ktoré budú žiť najdlhšie mimo samotného Hobita.

V Srbsku ma raz naháňali psy

Pred pár rokmi som ostal trčať s odstaveným autom na krajnici a nedostatkom benzínu o štvrtej ráno Srbsku. Túto historku si fakt nevymýšľam. Bol krásny letný deň, alebo sa teda chystal byť – o štvrtej je každý deň neistý, najmä ak neviete, kde to vlastne ste. Ranná spitina (rozumej alkoholik s vekom varírujúcim od 40-80 rokov) v neurčitej dedine sa našla, navigovala ma planinou a posunkami k pumpe. S veľkou radosťou som sa vracal k autu, keď tu, spoza roha vyskočil warg. Taký ten plný parazitov, vycivený. Takže pohoda. Potom pribudol druhý, tretí, štvrtý, a následne The Chief Warg.

Príbeh sa končí šialeným behom k autu s myšlienkou smerujúcou k tomu, že zohnať vakcínu proti besnote nebude také ľahké. Ale dobehol som. A naštartoval.

The Chief Warg je legendárny wolf, ktorý získava výhodu pri útoku, keď už ovládame bytosť so silou 4 alebo viac. Mechanicky je to agresívny vodca, ktorý stojí v centre svorky a využíva prítomnosť väčšieho predátora.

Najdôležitejšie je, že wargovia nedostali samostatný creature type. Všetci sú mechanicky wolf. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že je to zjednodušenie, ale podľa mňa je to správne rozhodnutie. Takto dokážeme tieto karty využiť aj v tribal deckoch. Vo filmovej adaptácii Hobita sú wargovia najmä jazdecké monštrá, ktoré patria k škratom/goblinom/ohyzdom a Azogovej armáde. Tolkienov pôvodný príbeh ich však vníma trocha viac ako samostatnú armádu. Jasné, asi nepôjde o úplne najsilnejšiu rasu, ale mne sa páčia. Chief Warg’s Company – typická ukážka peknej mechaniky svorky. A ten art…

Bejeweled Warg nie je len ďalší wolf. Pekný nápad s menom — ozdobený drahokamami — okamžite odkazuje na bohatstvo a poklady trpaslíkov, ktoré sú v Hobitovi prítomné počas celej cesty až k Osamelej hore. A práve preto warg nepôsobí ako obyčajný lesný vlk. Je to tvor, ktorý už prešiel bojiskom a niečo si odniesol. A potom je tu Ravening Warg, ktorého flavor text priamo odkazuje na Tolkienovu scénu: "Goblins and wolves returned to the assault and soon forced their foes into a great ring, hemmed on all sides."

Bard a bídníci z Jazerného mesta

Nuž, ľudia sú najnudnejšie postavy z Tolkienovho sveta. Bard the Bowman je hrdina, ktorý vystúpil z ľudu. Veľmi zaujímavý uncommon – vďaka jeho mechanike sme schopní lifelinku a +1/+1 značiek. Bard teda nie je osamelý lukostrelec. Čím viac ľudí okolo neho bojuje, tým viac vynikne jeho vedenie. Oficiálny prerelease guide ho priamo označuje za kľúčový payoff bielo-modrého archetypu.

Výnimočnou kartou tejto frakcie je Bard’s Company. V Tolkienovom príbehu Bard nie je kráľom veľkej armády od začiatku. Je to muž, ktorý po smrti Smauga stojí pri svojom ľude a postupne sa stáva vodcom nového mesta Dale. Je však veľmi otázne, či sa takáto farebná kombinácia vie zastabilizovať aj mimo standardu. 🟡 MONOWHITE HUMANS na Pioneeri asi ťažko prinúť k splashovaniu modrej.

Herne v sade dominuje robustný Bard, King of Dale. Typická ukážka slušného designu, ktorý stále rešpektuje Magic. Bard už neostal len lukostrelcom, ale krásne môžeme vnímať jeho premenu na kráľa nového mesta. Reach a vigilance sú perfektným základom. Bard stále zostáva lukostrelcom – mužom, ktorý skolil Smauga Čiernym šípom. Zároveň vigilance ukazuje, že už nie je iba bojovníkom, pretože kráľ, ktorý si váži svojich ľudí nikdy úplne neodpočíva. 6 mán je strašne veľa, ak ho však udržíme na battlefielde dostatočne dlho, je to takmer neriešiteľný problém. A všimnite si ten detail – Bard je potomkom Giriona, pána starého Dale. Smaug zničil pôvodné mesto a Bard sa po rokoch vracia ako jeho vzdialený potomok a mesto znovu zakladá.

Thorinova družina

Každý z Thorinových trinástich spoločníkov dostal vlastnú kartu a vlastnú hernú identitu, čo je presne také šialené množstvo legendárnych postáv, aké si samotný príbeh vyžaduje – ale možno priveľa pre obyčajného hráča.

Thorin, Mountain-king je jedna z najlepších kariet v sade a pekne symbolizuje jeho podstatu a charakter. Počas putovania k Ereboru bol hrdinský, nebojácny, odhodlaný vodca so snom o krásnom domove. Neskôr ho však pohltí paranoja a je doslova pohltený pokladom. Je to kráľ pod Horou, ktorý ide do poslednej bitky.

Kombinácia trample a práca s equipmentami je vlajkovou loďou trpaslíkov. Veľmi sa hodí spomenúť legendárny Orcrist, Goblin-cleaver, ktorý istotne nie je taký silný ako legendárne dvojfarebné meče, napriek tomu však stojí za povšimnutie: starobylý elfský meč z Gondolinu z Prvého veku. Je to kamarát Glamdringu, meča, ktorý používa Gandalf. Jeho meno naznačuje, prečo ho goblini poznajú a nenávidia (hovoria mu aj hryzač alebo „ten, čo seká goblinov“).

Thorin ho stratí – meč zostane u Thranduila. Po Thorinovej smrti však Thranduil vráti Orcrist a nechá ho položiť na Thorinov hrob pod Ereborom, aby mohol navždy osamelo žiariť. Až mi kvapla na klávesnicu slzička... 😢

Kíli the Resourceful je jeden z Thorinových synovcov, syn Dís a brat Fíliho. Je mladší, energickejší a fyzicky veľmi schopný. Spolu s Fílím patrí medzi najmladších členov družiny. Mne veľmi pripomína Puresteel Paladina. Veľmi pekná karta s ktorou sa bude do budúcna určite špekulovať. Zaujal ma aj Dáin Ironfoot – kráľ Železných vrchov (Iron Hills) a príbuzný Thorina Oakenshielda. Pri vyhrotenej situácii pri Erebore, práve jeho Thorin privolal na pomoc, a vôbec sa nie je čomu čudovať. Pri ťažbe železa a kováčštve je celkom pekné, že vlastne vytvára sekerky. Dáin sa stal po Thorinovej smrti jeho nástupcom. Slzička číslo dva. 😢

Goblini a iná háveď

The Great Goblin reprezentuje silu v masách goblinov. Veľmi použiteľná karta v Commander formátoch predstavuje v príbehu vládcu obrovskej podzemnej goblinej civilizácie. Jeho smrť goblinov troška naštve, záľubia sa do družiny, a práve táto úprimná láska sa neskôr stáva jedným z dôvodov, prečo sa obrovské goblinie vojská zapoja do Bitky piatich armád.

Azog, Moria’s Ruin je jeden z najdôležitejších antagonistov trpaslíkov v histórii Stredozeme. Jeho knižná púť sa líši od tej filmovej. Flavorovo pekne sedí do interakcií práve s The Great Goblinom, troška ma zamrzel ten power 1 – veď predsa zabitie kráľa Throra bol jeho najohavnejší čin.

Bolg of the North, Azogov syn, ktorý po smrti otca vedie obrovskú armádu Goblinov na Bitku piatich armád, sa prezentuje ako hrateľný uncommon. Práve príchod Bolgovej armády úplne menil situáciu na bojisku. Pôvodne medzi sebou stáli elfovia, ľudia a trpaslíci kvôli sporu o poklad Smauga, ale s príchodom goblinov sa musia spojiť.

A som nesmierne spokojný s novou verziou Golluma – Gollum, Riddle Master. Wizardi dali hráčom do ruky super nástroj – hádanicu a predikčnú hru, čo je presne Gollumova identita. Aj fakt, že sa po troch efektoch defacto vyčerpá, je zaujímavý spôsob, ako zabrániť tomu, aby sa lacná dvojmanová bytosť zmenila na permanentný value engine. Gollum je pre mňa lepší príklad toho, kedy má nový mechanický nápad zmysel. Nie je to len keyword nalepený na existujúci efekt. Celá karta je vlastne malá hádanka. A ten krásny artwork...

A veľmi ma potešil Old Fat Spider. Šmakuje mi tam príbeh a dizajn. Príde mi skvelé, že malí protivníci ho nedokážu blokovať – prehupne sa cez malé bytosti podobne, ako Bilbo uniká pred pavúkmi.

MVP

Ideálny drahý hit pre Wizardov je karta, ktorá je zároveň silná, ikonická a ťažko otvoriteľná. Takáto karta sa nepredáva dobre len na kusy — predáva celé booster boxy. Poďme si predstaviť tie najhodnotnejšie a najsilnejšie karty.

MVP v sade je pre mňa Bilbo, Thief in the Night. Spája v sebe dravosť, modrú farbu, flavor a neskutočne silnú abilitu. Krásny dvojmanový drop, ktorý sa hodí takmer do každej modrej/modro červenej, controlu, evasive, či blinku. Skôr je problém povedať si, v ktorej modrej toto nehrať. Sympatický je mi ten prísľub – miznúť, stratiť sa a ukradnúť.

A páči sa mi, že v sade The Hobbit je pre mňa tou najcennejšou kartou práve Bilbo.

V Commander sete nie je nič silnejšie ako Gleaming Splendor. Karta odkazuje na moment, keď Bilbo prvýkrát vidí Smaugov poklad. Bilbo predtým počul o dračích pokladoch, ale až teraz na vlastné oči pochopil, čo vie pohľad na takú nádheru urobiť s každou bytosťou. Je v tom hobití paradox: Bilbo prišiel k drakovi hľadať poklad, a samotný pohľad na poklad v ňom prebudil túžbu vlastniť ho. Preto je táto — aktuálne najdrahšia — karta typicky vhodná pre všetkých hráčov Magicu.

Osobne som sa veľmi bál, čo urobia Wizardi so Smaugom. Predsa len, nie je to iba obyčajný drak – je to inteligentný tyran, ktorý sa s korisťou rád zahráva. Smaug pochádza zo Severu Stredozeme a objavil sa v Treťom veku. Tolkien nám však nikdy neprezradil, kde sa narodil, kedy prišiel na svet, ani aký presný rod drakov bol jeho pôvodom. Vieme len, že patril medzi veľkých, mocných okrídlených ohnivých drakov.

Jeho pôvod možno vystopovať až k dávnym drakom, ktoré počas vojen Prvého veku využíval Morgoth. Smaug však žil celé veky po Morgothovej porážke a páde Angbandu. Napriek tomu v ňom stále prežívalo dedičstvo týchto pradávnych tvorov — obrovská sila, ničivý oheň a chamtivosť, ktorá sa zrodila v temných časoch Stredozeme. Smaug je chamtivý, arogantný a presvedčený o vlastnej nadradenosti. Dizajnéri dostali ťažkú úlohu: urobiť ho za viac či menej mán, a ako ho vyladiť. A ono to fakt nakoniec vyšlo – Smaug the Magnificent.

Na aktuálnom Standarde je Smaug veľmi ťažko analyzovateľný – a to som toho preštudoval a pohral naozaj dosť. Ak súper Smauga jednoducho odstráni skôr, než stihneme útočiť, zostane nám len relatívne krehká mythic bytosť za 4 many. Jeho upkeep Treasure je tiež pomalý — sám sa z neho nestane okamžitý finisher. Takže v decku bez Treasure synergie môže byť Smaug iba obyčajný flyer za 4 many. V treasure synergiách, napríklad v spojení s dostatkom času a Fateful Discovery jasný zabijak. Presne takto má vyzerať parádne spracovanie hlavného draka zo sveta Hobita a ja sa veľmi teším na to, čo vymyslia hráči.

Inside Information je kapitola z Hobita, v ktorej sa Bilbo prvýkrát postaví tvárou v tvár Smaugovi. Je to jeden z najlepších momentov celej knihy, pretože nejde o klasický boj hrdinu s drakom, ale o súboj dôvtipu, informácií a slov. Bilbo vďaka Prsteňu dokáže zostať neviditeľný, no Smaug veľmi rýchlo vycíti, že v jeho sieni nie je sám. Nasleduje fascinujúci rozhovor, v ktorom sa Bilbo snaží neprezradiť, kto je a odkiaľ prišiel – ináč skvele spracovaný aj vo filme, najmä vďaka hlasu Benedicta Cumberbatcha.

Kapitola je teda zlomovým bodom príbehu. Veľmi sa zamýšľam nad tým, či proste nie je veľmi overpowered, alebo je to proste závislé na šťastí a o tom, čo ukradneme zo súperovej knižnice. Jedno je ale isté – túto kartu chcem hrať!

The Queen of Dale reprezentuje mocnú bielu. Je to veľmi kvalitne navrhnutá a silná karta, ale jej najväčší problém je flavor. Mechanicky perfektne zapadá do príbehu o obnove Dale, no samotná Queen je skôr dielo Wizardov než Tolkienova postava, keďže naozaj neviem o tom, že by mal Bard manželku.

V Commanderi bude veľmi rýchlo vytvárať absurdnú value, až sa z toho zatočí hlava – a stále je to dvojmanový drop, Velebnosti. V 1v1 Standarde je však podstatne férovejšia.

Záver

A teraz poďme hodnotiť triezvo:

Z pohľadu flavoru a mechaník považujem Magic: The Gathering – The Hobbit za jednu z najvydarenejších Universes Beyond sád. Je na nej cítiť, že tvorcovia mali k Tolkienovej predlohe rešpekt a nesnažili sa len mechanicky narezať známe mená na náhodné karty. Naopak, množstvo kariet dokáže veľmi dobre prepojiť konkrétny moment z knihy s mechanikou, ktorá dáva zmysel priamo pri hraní. Veľmi oceňujem aj rozmanitosť. Sada pôsobí, akoby naozaj prechádzala celým Bilbovým dobrodružstvom. Práve pri mechanikách však mám väčšiu výhradu. Wizardi v posledných rokoch čoraz častejšie dávajú nový názov efektom, ktoré by podľa mňa pokojne mohli fungovať aj bez samostatného keywordu. Napríklad recruit je síce vhodné pomenovanie, no v podstate ide o kombináciu efektov, ktoré hráči Magicu už dobre poznajú. A podobných prípadov je v sade viac. Samotné mechaniky mi pritom neprekážajú. Problém vidím skôr v snahe vytvoriť pre každú novú sadu čo najviac vlastných pomenovaní. To už sme sa fakt načisto zbláznili, že chceme takýto guláš? Nový keyword má podľa mňa zmysel vtedy, keď otvára nový herný priestor, alebo prináša skutočne nový spôsob hrania, nie iba vtedy, keď dostane existujúci efekt nové, tematicky znejúce pomenovanie.

Z pohľadu manacostov a farebných kombinácií by som sadu hodnotil skôr pozitívne. Dvojfarebné kombinácie pôsobia pomerne prirodzene a väčšinou majú jasnú identitu aj tematické opodstatnenie. Farebné dvojice neboli zvolené len kvôli klasickému rozdeleniu archetypov, ale často celkom dobre vystihujú konkrétne národy, postavy alebo časti Bilbovho dobrodružstva. V tomto smere je sada príjemne pestrá a jednotlivé archetypy sa od seba dostatočne odlišujú. Pozitívne vnímam aj manacosty, ktoré sú vo väčšine prípadov rozumne nastavené.

Z pohľadu artworku vám to poviem na rovinu: nemyslím si, že The Hobbit mal za každú cenu kopírovať vizuálny štýl Petra Jacksona, Alana Leeho alebo dokonca samotného J. R. R. Tolkiena. Nový pohľad na Stredozem je podľa mňa v poriadku. Dôležité je niečo iné – aby tento nový pohľad nepôsobil rušivo a nebol v rozpore s atmosférou predlohy. Ide o nový vizuálny pohľad na Stredozem, ale nie o snahu o radikálny redesign, ktorý by postavy zbavil ich identity. Bilbo je stále Bilbo. Gandalf je stále Gandalf. A možno práve preto artwork pôsobí sviežo. Nie je to Alan Lee, napriek tomu má človek pri pohľade na kartu stále pocit, že sa nachádza v Stredozemi.

Nakoniec musím priznať, že som od tejto sady nečakal veľa. Možno to bolo tým, že po množstve Universes Beyond som už bol voči ďalšiemu návratu známej značky trochu skeptický. O to viac ma prekvapilo, ako veľmi ma The Hobbit dokázal osloviť. Niekoľko obyčajných kariet vo mne postupne prebudilo niečo, čo už dávno nepatrilo len do sveta Magicu – spomienku na prvé čítanie Hobita, na zážitok z kina, na Osamelú horu na obzore, na vôňu dobrodružstva a na pocit, že za hranicou pohodlného domova môže čakať celý neznámy svet.

Niektoré mechaniky sú zbytočne pomenované, niektoré postavy dostali možno až príliš veľa priestoru a určite by sa našli aj jednotlivé dizajnové rozhodnutia, ktoré by sa dali riešiť lepšie. Napriek tomu ma výsledok dokázal presvedčiť.

A možno je práve toto najväčší úspech celej sady. Žijeme vo svete, ktorý sa neustále mení. Menia sa technológie, hry, spôsoby, akými trávime voľný čas, a dokonca aj svety, ktoré sme kedysi považovali za nemenné. Tolkienova Stredozem sa už dávno nenachádza iba medzi stránkami kníh – žije vo filmoch, hrách, ilustráciách a teraz aj na kartách Magicu. Samozrejme, už necítime presne to isté, čo sme cítili, keď sme prvýkrát otvorili Hobita. Nie sme naivnými deťmi, ktoré po prvýkrát počujú o Gandalfovi, Bilbovi a drakovi pod Osamelou horou. Napriek tomu v nás stále zostáva niečo živé – schopnosť pocítiť dobrodružstvo, napätie, strach aj radosť.

A ak dokáže aj súčasná kartová hra v neustále sa meniacom svete prebudiť tieto emócie, potom nie je dôležité to, čo sa mení, ale to, čo v nás napriek všetkému zostáva. Slzička číslo tri. 😢

Autor: Dr. Magic

PS: Ďakujem portálu najada.games za možnosť uverejnenia tohto článku. A Filip: „Hantanyel, meldonya, i panóti ar ómatyelya. Sinomë pan vanuvan ambona ië ranya métimë…“ (dúfam, že mi to AI preložilo správne)